Shop Mobile More Submit  Join Login
About Deviant Premium Member Katarína Molnárová19/Female/Slovakia Recent Activity
Deviant for 5 Years
2 Month Premium Membership:
Given by an Anonymous Deviant
Statistics 512 Deviations 4,148 Comments 17,864 Pageviews

Random Favourites

Visitors

52 Weeks Photo Project

Journal Entry: Thu Jan 1, 2015, 8:11 AM
I know, that today is the day of New Year's resolutions and many
people say their plans to next year, so this can be something like that.
I wanted to do this before, but I realized that New Year is good start for this, I hope lucky, project.
I told about that some people, who have agreed, that they will help me - as models, with ideas,

with the construction and stuffs :D So I want tell them Thank You,
because I have bigger motivation to do it now, when I know, I am not alone.

And Big THANK YOU belongs you too. You, my beloved watchers.
Every one. For every 244. I know, that's not big number, but for me is that something excellent.
Without you guys, I would be nothing.

And now, HAPPY NEW YEAR full of success, ideas and love. I have this all in you.
So I hope you will have great year!

PS: sorry for my
terrible English :P



This Journal Skin was designed by Night-Beast

deviantID

Kva-Kva's Profile Picture
Kva-Kva
Katarína Molnárová
Slovakia
...error...

Current Residence: Slovakia
Favourite genre of music: Rock, J-rock, punk, metal
I love Supernatural, Heroes, The Mentalist, Walking Dead, Doctor Who, The hitchhiker's guide to the galaxy, towels, 42, Japan, Austria-Vienna, books...
I´m totally crazy

I understand: English, German, Slovak, Czech, Russian, Croatian, Serbian...and other slavic languages, Hungarian, Japan, Latin
Interests

Activity


My beloved watchers,
I don't know if I will do new photo this week, because I am really sick :/
So except two pictures next week :)
Be well :)
POLOSAMOTA JE HORŠIA AKO SAMOTA


        Lagertha sa cítila strašne. Už mala po krk, ako s ňou každý zametá. Tak ako minule, tak to skončilo i teraz. Znovu sa nechala nalákať, chytiť a nakoniec prepichnúť ako motýľ.
To práve muži robia - robia si zbierky motýľov. Nie však každej žene hneď dôjde, akou zbierkou sa chvália, keď ich pozvú dnu „pozrieť sa“ a presne takto dopadla aj ona. Len ako ďalší motýľ, pripichnutý v zástupe druhých a pribúdajúcich motýľov, zvyšujúc ego zberateľovi.
Hľadiac na strop kolmo nad posteľou, na ktorej ležala, sa snažila na všetko nemyslieť. No ako to už býva, čím viac sa snažila, tým viac ju napádali rôzne myšlienky, ktoré siahali až do extrémov. Dokonca sa prichytila až pri tom, ako sníva nad tým, keď všetci muži jedného dňa prestanú existovať a tie motýle sa prestanú báť povestných číhajúcich špendlíkov. Pri tomto dvojzmysle o špendlíkoch, ktoré prestanú pichať, sa musela usmiať, no veľmi rýchlo sa jej vrátila strnulá tvár.  Ešte malú chvíľku takto dumala, no dlho nie. Presne tak, ako prirodzene prúdili jej myšlienky, tak ona postupne zaspávala.

       „Dopekla, veď je pol siedmej!“ vyskočila z postele, pričom v mysli nadávala na budík, nie na seba a zopakovala rutinu každého rána, len trikrát rýchlejšie. Ani neubehlo veľa a na tvári mala znovu výraz slobodnej a ambicióznej ženy, ktorá sa vrhala do dňa, aby dokonale zahrala svoje divadlo.
V zápche, neobvyklej na túto hodinu, si ani len nespomenula na včerajšie mindráky. Čakanie jej od začiatku nešlo, takže hodinové státie v zápche s pocitom „Ono sa to do **** nikdy nepohne!“ ju tak zožralo, že si znova obula podpätky, ktoré si po 20 minútach aj tak hodila na vedľajšie sedadlo a vyskočila von z auta. Ambiciózne vykročila vpred, aby zistila čo sa deje. Jediné, čo videla, boli pobehujúce, rovnako nervózne ženy. Na obyčajnú zápchu sa zdali až priveľmi vykoľajené. Pobehla teda k jednej kričiacej paničke v čiernom Audi.
„Pre Krista-pána-jána, čo sa deje? Nastala snáď apokalypsa?“
„A vy ste si nič nevšimli? To muži!“ zvreskla panička a energicky vybehla z auta.
„Kto iný, že áno!?“ pohŕdavo odfrkla  Lagertha.
„Ale nie, teraz to je vážne! Oni... oni vážne zmizli!“
„Zas má Slovan zápas? Tak skoro?“ nechápala, čo sa jej snaží povedať.
„Pre kristove rany, keď hovorím že zmizli, tak zmizli! Nikto nevie, čo sa stalo, ale muži cez noc skrátka zmizli! Vyparili sa!“ neskutočne artikulovala.
„Robí to prirodzene alebo chodila na dramatický? Tie drahé šperky dodávajú dramatický efekt, to sa musí uznať...“ absolútne ju Lagertha nevnímala, dokým ju divý pohyb lesklých šperkov neprestal hypnotizovať.
„Aha...a...preto je tá zápcha, hej?“ nevedela, čo má odpovedať. Nemá zavolať nejakému jej blízkemu? Možno je chorá. Možno je na drogách, to teraz letí aj u starších. Veď u našich bratov to zlegalizovali či nie?
„Pre boha ženská, čo ešte spíte?! No že sa obzrite!“
Dala teda na radu paničky. Po pravde, možno by aj uverila, že jediné, čo ju dokáže tak znepokojiť, je vyhynutie majetných mužov.
Po pár minútach zbierania faktov od ostatných slečien sa dozvedela, že majetní muži naozaj vymreli. Vymreli aj tí nemajetní a aj tí čo mali síce športové autá, ale ešte len hračkárske.
Muži proste zmizli!
  Zo začiatku to bol veľký šok, ale ženy boli priebojné a dokázali nemožné. Od prvotného šoku prešli dva týždne a ženy dokázali neskutočne veľa. Nastolili pokoj, mier a poriadok. Začali sa tvoriť spolky. Každý spolok s inou špecializáciou, stabilizujúc iný sektor.
Potravinárstvo, priemysel, politika a ekonomika - to všetko teraz viedli ženy.  
Prvotný problém z vyhynutia ľudstva začali okamžite riešiť genetické inžinierky. Všetko klapalo.
  Po šiestich mesiacoch sa ženy už na dobro začlenili a pevne usadili.  Lagertha naďalej zostala ako  účtovníčka, no na vyššom poste. Cítila sa ľahšie, voľnejšie. Nepotrebovala sa nikomu páčiť.
Stačilo, že sa páčila sebe. Nemusela nosiť nepohodlné lodičky, stačili tenisky či baleríny. Nemusela maskovať smútok na tvári, spôsobený zlomeným srdcom. Už nie. Bola voľná.
  Po dvoch rokoch sa  Lagertha tak uvoľnila, že už jej ani sukňa nič nehovorila. Stačili jej voľné nohavice s teniskami a tričkom na ramienka, ktoré postupne prechádzali do voľnejších a voľnejších tričiek. Napriek tomu však začala pociťovať istý deficit. Raz sa na dámskych toaletách (nieže by to tu už nebolo jedno) zahliadla v zrkadle a zhrozila sa. Videla seba.
Síce videla seba ako voľnú, ale zanedbanú ženu.
Čo keby sa teraz muži vrátili? Páčila by sa im? Toto sa mužom určite nepáči.
Vlastne sa na nich mení!
Prechádzajúc okolo druhých žien si to začala všímať aj na nich. V normálnom svete by ste také ženy opísali ako osamelé, staré dievky. Sú však naozaj tak osamelé? Veď majú všetko.
  Po šiestich rokoch by sa Lagertha nespoznala. Nijakú ženu by ste nespoznali. Samota ich tak zničila a zdeprimovala, že všetko ženské, čo mali, tak zahodili a začali vyhľadávať to mužské, čo im tak strašne chýba. Na trhu sa objavili nové prípravky na zvýšenie produkcie testosterónu, na móle v Paríži leteli kravaty a motýliky, košele či saká, šušťáky i tepláky. Sama Lagertha sa tak neskutočne zbláznila, že po štvrtom roku dala výpoveď a začala si zarábať ako unisex modelka. Lepšie povedané, male-modelka. Ženy si za jej spoločnosť vedeli pekne vyprázdniť vrecká. A tak to bolo všade. Ženy sa zbláznili. Neboli už samé sebou, boli proste samé. Neskutočne samé a to ešte viac, než keby ste ich mali zavrieť po jednej na samotku. Takto len hľadali falošné nádeje.
Po ôsmich rokoch sa Lagertha ocitala psychicky na dne presne tak, ako aj väčšina žien. Siahala po drogách, až kým sa nakoniec neocitla na úplnom dne.

      Sediac v motelovej izbe na balkóne s polo-rozopnutou košeľou a uvoľnenou kravatou, zavrela oči a začala uvažovať, čo sa stalo. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, akoby za jednu noc. V jeden večer plakala, že nenávidí mužov a ráno by za jedného dala všetko. Bola tak sama. V tom jej to došlo. Došlo jej, čo je ozajstná samota. Otvorilo jej to oči. Doslova. Vyskočila na nohy. Cítila ako jej tá samota dala facku a znova ju sotila do sedu.
Nie však na lavičku na balkóne, ale na posteľ v izbe, kde vznikla tá myšlienka. Myšlienka, aké by to bolo oslobodiť ženy od mužov.
Chvíľku predychávala.
Obzrela sa.
Veď bola doma!? Doma, kde sa naposledy cítila ako prepichnutý motýľ. Teraz sa však cítila ako práve premenená húsenica.
Už teraz sa nevie dočkať, kedy bude znova dráždiť zberateľov. Predsa ani oni nechcú ostať sami, bez žien.
Polosamota je horsia ako samota
Školská práca - rozprávanie na tému samota
Loading...

Groups

Comments


Add a Comment:
 
:iconqueen-kitty:
Queen-Kitty Featured By Owner 3 days ago   Photographer
Thank you for the favorites! I'm glad you enjoyed them :aww:
Reply
:iconkva-kva:
Kva-Kva Featured By Owner 3 days ago
you are always welcome :)
Reply
:iconwhispygames:
WhispyGames Featured By Owner 4 days ago  Hobbyist
Thanks for the fav!! \(^ ^)/
Reply
:iconkva-kva:
Kva-Kva Featured By Owner 4 days ago
welcome :3
Reply
:iconanj3lla:
Anj3lla Featured By Owner 4 days ago   General Artist
Thank you kindly for the :+fav:.
Willow Dreams by Anj3lla
Reply
Add a Comment: